+ Plusy
  • jednoduchý zábavný koncept
  • komické ladenie hry
  • na krátenie času aj dlhšie hranie
témy
vek
Kde si môžete hru kúpiť
AppStore Google Play

Joe Danger – farebné nebezpečenstvo na kolesách

Volá sa Joe, jeho priezviskom je Nebezpečenstvo. Svojho času patril medzi najslávnejších a najlegendárnejších kaskadérov na motorke, akí kedy kráčali (či jazdili) po povrchu tohto sveta. Tie časy sú preč – Joe mal úraz a na chvíľu sa trikov a pretekárskeho jazdenia musel vzdať. Nebol by to však športovec telom a dušou, keby sa s obmedzením len tak zmieril – Joe hlási návrat na scénu a my mu v tom máme pomôcť.

Tak znie v skratke základná premisa titulu Joe Danger, prvej publikovanej hry britského nezávislého štúdia Hello Games, ktorá si vďaka svojej popularite vyslúžila už aj pokračovanie.  Hneď po spustení privíta hráča pestrofarebná, rozprávková grafika, ktorá na prvý pohľad čerpá z niekoľkých inšpiračných zdrojov. Pripomínať môže súčasné 3D animované filmy či, pokiaľ ostaneme v hernom svete, novšie tituly legendárnej série Super Mario. Podobností s Mariom je viacero – vizuál aj v prípade Joe Dangera vhodne dopĺňa a dokresľuje ľahší, komický tón, v ktorom sa celá hra nesie. Netreba sa teda obávať akýchkoľvek pre deti nevhodných prvkov či explicitného násilia. Napriek nebezpečnosti, ktorú so sebou reálne kaskadérstvo nesie, ostáva Joe Danger skôr na akejsi snovej, idealizovanej úrovni, kde nám dovolí stať sa na chvíľu neohrozeným hrdinom z rozprávok.

Už úvodné menu, prostredníctvom ktorého prebieha navigácia medzi jednotlivými módmi a nastaveniami, je prehľadné, no zároveň hravé; ocitáme sa pred Joeovým karavanom, jednotlivé predmety predstavujú jednotlivé módy. Tých je v ponuke dostatočne veľa nato, aby hráč s Joe Dangerom mohol stráviť toľko času, koľko si len želá. Kampaň – hlavný mód, v ktorom sledujeme Joeov príbeh a snahu vrátiť sa na vrchol kariéry – nezaťažuje hráča zdĺhavým vysvetľovaním či návodmi. Miesto toho ho hneď „vhodí“ do prvej úrovne a ovládanie ho učí priamo praxou, vysvetľujúc jednotlivé kroky postupne a vždy až v momente, keď sú potrebné. Hráč sa tak postupne učí čoraz viac, od jednoduchých skokov, jazdy či zrýchľovania prejde k oveľa zložitejším, „profesionálnejším“ kúskom. Ovládanie je skutočne intuitívne a hráčovi takýto postup dodáva pocit, že sa učí a zlepšuje spolu s hlavným hrdinom. Jednotlivé úrovne sú rôznorodé a pestré, zvyčajne trvajú maximálne pár minút, vďaka čomu môže Joe Danger slúžiť aj ako hra na občasné, krátke odreagovanie, kde do dosiahnutia progresu netreba investovať dlhé hodiny hrania.

Úrovne stoja na základnom princípe všetkých plošinových hier – dostať sa na motorke z bodu A do bodu B. Náročnosť sa postupne zvyšuje, ich prekonanie však nie je jediným cieľom. Podobne ako v prípade už spomínaného Super Maria, aj Joe Danger má systém bodov, v tomto prípade hviezd a matíc, ktoré hráč zbiera v snahe nahrať čo najvyššie skóre. Hra ho tak motivuje prechádzať jednotlivé úrovne aj viackrát a vylepšovať tak svoje postavenie v celkovej tabuľke. Okrem kampane je k dispozícii multiplayer pre viacerých hráčov, tréning, v ktorom je možné skúšať si triky v rôznych, často šialených podmienkach a, v neposlednom rade, sandbox. Ten je v prípade Joe Dangera mimoriadne vydarený. Ide o mód, v ktorom majú hráči možnosť zapojiť vlastnú fantáziu a veľmi jednoducho vytvárať svoje vlastné úrovne, o ktoré sa následne môžu prostredníctvom internetu deliť aj s ostatnými hráčmi a pochváliť sa tak svojimi výtvormi. Rovnako môžu sťahovať úrovne vytvorené inými hráčmi – vďaka tejto jednoduchej súčasti tak hra nadobúda takmer neobmedzený potenciál stále novej a pribúdajúcej zábavy.

Joe Danger dokazuje, že na vytvorenie zaujímavej hry nie je potrebná prekomplikovanosť či monumentálnosť, ktorá v mnohých dnešných videohrách dosahuje úroveň najdrahších veľkofilmov. Ide o skromnú, jednoduchú, no zároveň veľmi zábavnú a chytľavú hru, ktorej azda až na mierne repetitívnu hudbu a vyššiu náročnosť v neskorších úrovniach (tú však môže niekto vnímať aj ako pozitívum) môžeme vytknúť iba máločo.

Michal Tallo

Michal Tallo ako dieťa raných 90. rokov na počítačových a konzolových hrách vyrastal. V súčasnosti študuje na VŠMU a poloprofesionálne až profesionálne sa zaoberá filmom a literatúrou - ako zo strany tvorcu, tak aj zo strany prijímateľa. Potreba hrať sa ho však nikdy neopustila. Dodnes sa vracia k hrám, ktoré ho sprevádzali detstvom, s radosťou však skúma aj aktuálnu videohernú produkciu.