Alexey Rybak: Hry majú potenciál byť oveľa dôležitejšou súčasťou kultúry

Alexey Rybak má na starosti digitálnu distribúciu hier v spoločnosti CCP. Ich najznámejšia hra sa volá Eve Online a odohráva sa vo vzdialenom vesmíre. Státisíce hráčov z celého sveta sa v nej stávajú vesmírnymi pilotmi či obchodníkmi a tvoria svoje osudy podľa vlastných predstáv.

Aký máte názor na hry v detských rukách?

Pre mňa vôbec nie je otázkou, či hry patria do detských rúk, ale skôr aké druhy hier sú pre deti najužitočnejšie. „Hry“ totiž znamenajú „informácie“. Zmyslom informácie je  vzdelávať. Hry sú interaktívne médium, majú obrovský potenciál posúvať informácie ďalej. Množstvo hier napomáha deťom k tomu, aby z nich vyrástli zvedavé a intelektuálne bytosti. Hry sú vedomosťami, nie iba zábavou.

Aké je podľa vás miesto hier v kultúre?

Hry už sa stali súčasťou kultúry, pretože sú jednou z nových foriem rozprávačského umenia. Problém, ktorému ako spoločnosť čelíme je, keď hry berieme iba ako násilnú zábavu. Je to podobné vnímanie, ako keď povieme o filmoch, že sú to len akčáky. Filmy sú oveľa viac. Existujú romantické filmy, dobrodružné filmy – samozrejme aj filmy pre deti. Podobným spôsobom treba pozerať aj na hry.

Existujú hry, ktoré sú vizuálnymi románmi, dávajú možnosť skúsiť si, aké to je byť utečencom; alebo zažiť, aké to bolo žiť v inom storočí.  Tým, ako herný svet dozrieva, stáva sa oveľa rozmanitejším, bráni sa škatuľkovaniu žánrovými klišé. Stáva sa z neho dospelý umelecký druh.

Hry majú potenciál byť ešte oveľa viac, pretože nám dávajú možnosť si vyskúšať, aké je to chodiť v topánkach iného človeka. Svojou interaktivitou robia túto skúsenosť oveľa priamejšou. Čím lepšie sme schopní uvedomovať si ľudské utrpenie alebo radosť, tým viac sa stávame samými sebou.

Čo by malo byť cieľom pri vytváraní vzdelávacích hier pre deti?

Pre mňa je silnou stránkou hier a zároveň ich hlavnou odlišnosťou vysoký stupeň interaktivity. Hra je vlastne opakujúcim sa cyklom akcií a reakcií. Ak vzdelávacia hra nie je dostatočne interaktívnym zážitkom, nie je zábavná.

Napríklad hra Civilization je skvelá –  herný cyklus hráča núti zvažovať výsledok svojich akcií, odohráva sa v prostredí rozprávajúcom príbeh, je realistická, má vzťah k nášmu svetu a hráč v hre nájde aj doplňujúce informácie (hrá má vlastnú historickú encyklopédiu „Civilopediu“). Takáto hra potom náramne baví. Rád som si čítal v Civilopedii o rozličných civilizáciách, národoch a technológiách.

maxresdefault

Môže mať hranie aj negatívny dopad?

Samozrejme. Sám som strávil mnohé večery hrajúc Civilizáciu, aj keď som mohol robiť niečo iné. Každá ľudská skúsenosť môže byť zlá, ak ide do extrému a hry môžu byť škodlivé rovnako ako napríklad celodenné sedenie pred televízorom. Všetko je lepšie, keď sa to robí s mierou.

Čo by mal podľa vás rodič robiť, aby jeho dieťa netrávilo hraním priveľa času?

Keď som vyrastal, hral som veľa hier, čítal som veľa kníh, dostával som veľa informácií z rozličných zdrojov. Deti občas zájdu až do extrému, ale ja som mal šťastie na rodičov, ktorí sa mi venovali a dôverovali mi. Keď rodič dôveruje svojmu dieťaťu a zároveň má záujem tráviť s ním čas, nemusí sa báť, že dieťaťu začne istý druh zábavy škodiť. Ak rodič nevenuje pozornosť svojmu dieťaťu, vôbec nezáleží na tom, či dieťa hrá hru alebo pozerá televíziu. Problémom je len to, že rodič nie je s ním.

V budúcnosti, ak budete mať deti, aké hry im odporučíte?

Skvelá hra pre deti je napríklad Minecraft.  Veľa menších detí ju hráva. Niekedy sú z toho rodičia frustrovaní, ale myslím si, že Minecraft je perfektný. Predstavuje vlastne nekonečne veľkú krabicu s hračkami pre deti. Môžte v ňom tvoriť veci, aké by ste v reálnom živote nikdy nedokázali, je to ako mať miliardu kociek stavebnice. Všetky deti chcú budovať a stavať. Chcú prísť na to, ako spolu veci súvisia, ako zapadajú do seba, ako ich skladať do vzorov, tvarov a rozličných foriem.

Ďalej im ukážem hry, ktoré vyvolávajú pocit úžasu, dobrodružstva, bytia v inom svete. Takisto ale verím, že tieto zážitky získajú aj z kníh a stanú sa vášnivými čitateľmi, pretože najlepším interaktívnym médiom je aj tak naša predstavivosť.

Môžu sa hry stať práve tým médiom, ktoré pomôže rodičom prekonať bariéru medzi nimi a ich dieťaťom?

Nadväzovanie vzťahov je určitým spôsobom základom každej hry. Keď môj dobrý kamarát prežíval ťažké obdobie rozvodu, jeho syn mu ukázal našu hru Eve Online. Spoločné hranie im pomohlo vytvoriť si medzi sebou puto. Pre tohto muža v strednom veku to malo veľký zmysel.

Dôležité je vždy si udržiavať otvorenú myseľ, neprestávať sa učiť a rozprávať sa o tom s deťmi, pretože nielen ony sa môžu pri používaní nových médií veľa naučiť. Veľa sa môžme naučiť aj my.

eve-online-aegis-release-sovereignty-1

Michal Božík

Michal Božík je psychológ, zaoberajúci sa vo svojom výskume psychologickými aspektmi hrania videohier, ako aj vzťahom medzi videohrami a vzdelávaním. Je aj autorom dokumentárneho filmu o videohrách s názvom Cesta hrdinu. Momentálne pracuje ako herný dizajnér v spoločnosti Pixel Federation, v minulosti pôsobil v programe Teach for Slovakia ako učiteľ, kde pracoval aj na tom, ako prebudiť v deťoch motiváciu k učeniu pomocou hier a technológií. S hrami má bohaté skúsenosti.