Čo robia skauti na Warcraft tábore?

Ako nadšencov videohier zaujať aktivitami vonku? Podľa skauta Michala Marcinčina aj obyčajná hra naberá iný význam, ak je deťom podaná ako súčasť príbehu. Spolu s ďalšími skautmi minulý rok organizoval tábor s témou World of Warcraft a v našom rozhovore opisuje konkrétne hry, ktoré z detí na chvíľu spravili orkov a temných elfov.

Prečo si sa ako mladý chlapec, ktorý rád hrá videohry, prihlásil ku skautom?

Skauti prišli k nám do školy, keď som bol asi štvrták. Ukazovali nám samé zaujímavé veci, úplne ma nadchli. Neskôr sme v našej skautskej družine boli veľmi počítačovo založení, ale to sme boli v tom čase skôr výnimkou. Dnes vidím, že sa väčšine skautov ústa nezavrú o videohrách. Ale vždy sa dajú namotať aj na behanie po lese.

Keď toľko skautov hrá aj videohry, majú niečo skauting a videohry spoločné?

Dávajú v podstate neobmedzený priestor tvorbe. Keď si v počítačovej hre ako nejaká postava, prenesieš sa do hry a si vo vlastnom svete, takisto môžeš fungovať aj v skautingu. Všetky akcie sú založené na tom, že ideš prežiť nejaké dobrodružstvo. Presne, ako keď si zapínaš videohru. img_6090

 

Aj preto ste minulý rok zorganizovali tábor s témou World of Warcraft?

V našej družine sme veľkí fanúšikovia Warcraftu a vždy sme tajne dúfali, že bude tábor s touto témou. Minulý rok neprišiel nikto s lepším nápadom, tak sme to skúsili. Aj kvôli tomu, že hra má v sebe rozsiahly príbeh, ktorý na dobrý tábor potrebujeme. Použili sme základnú líniu –  orkovia ako zlé postavy prišli do sveta ľudí a snažili sa ich poraziť. Časom sa však ukázalo, že orkovia nie sú iba zlí. Podarí sa im prísť na ľudský svet cez portál a vedie ich zlý černokňažník. No nie všetci sú s tým spokojní a tí dobrí orkovia sa odtrhnú. Postupne majú zlí orkovia s ľuďmi všelijaké roztržky a končí sa to tak, že ľuďom sa podarí orkov vyhnať. A iba tá dobrá časť z nich tam ostane.

Ako ste toto použili v tábore?

Každý z organizátorov predstavoval nejakú postavu z príbehu. Prvá aktivita bola o orkoch, keď chceli prejsť cez portál, museli nazbierať ľudské duše. Deti teda behali po lese a zbierali papieriky. A to je ten princíp – deti nezbierajú a nelovia len niečo obyčajné, ale niečo špeciálne, čo je súčasťou väčšieho príbehu, ktorý im vysvetlíme.

Aj ste nejako pohrali s papierikmi tak, aby pripomínali ľudské duše?

To si už nepamätám, ale je to v zásade jedno. Deti majú aj tak z týchto hier jedinečný pocit, lebo téma im dáva nový zmysel. Aj keď podobné hry predtým hrali už niekoľkokrát.

Predpokladám, že každá hra má aj čosi u detí rozvíjať, však?

Každý organizátor vie, čo chce svojimi aktivitami dosiahnuť, aj keď zopár hier je len tak zo srandy. Skauting má niekoľko smerov rozvoja – charakterový, citový, fyzický, sociálny či intelektový.

img_6050

Boli v tábore aj aktivity na rozvoj charakteru?

Jednu takú som pripravil ja. Vo Warcrafte ľudia spolupracujú aj s ďalšími rasami ako sú elfovia, trpaslíci, či napríklad rasa, ktorej členovia sa volajú draenei. Sú z orkského sveta, pričom orkovia ich kedysi vyvražďovali. V našej hre tvorili deti vždy dvojice, jedno z nich rozhodovalo, čo sa bude diať, druhé malo znášať dôsledky. Draenei im pritom rozprával príbeh o ťažkých rozhodnutiach, aké mali vo svojom svete.

Na každom stanovišti bola úloha, napríklad: buď spraví ten, čo sa rozhoduje päťdesiat drepov, alebo ten, čo nemôže rozhodovať iba päť. Teda, či rozhodnutie vezme sám na seba, hoci bude ťažšie, alebo bude oddychovať a ten druhý bude makať.

Na záver sme spravili ešte takú srandu – aj keď sa v podobnej úlohe rozhodli dobre a dali druhému napiť, obliali sme ich vedrom vody. Lebo niekedy aj dobré rozhodnutie môže skončiť inak, ako bolo plánované.

Vo Warcrafte sa môžu orkovia medzi sebou vyzvať: ak niekto chcel byť vedúcim kmeňa, mohol vyzvať náčelníka. Aj deti mohli teda počas voľna niekoho vyzvať a mali presne určené pravidlá ako medzi sebou zápasiť.

Bojovanie s príbehom pre nich musela byť sranda.

Hej, aj pre nás. (Smiech.) Sú všelijaké typy bojov. Napríklad si dáš skautskú šatku za opasok a ten druhý ti ju nesmie vytiahnuť. Pri inej aktivite sa má jedna skupina zamaskovať v lese popri cestičke tak, aby si ju tá druhá skupina nevšimla. A keď sa deti dobre zahrabú do lístia, nie je šanca ich zbadať.

Sú podľa teba deti, ktoré hrajú videohry, v niečom šikovnejšie?

Asi áno. Deti, ktoré majú radi videohry sa takmer vždy nechajú nadchnúť aj pre skautské behanie po lese. Veď v Minecrafte sa vždy hrajú v lese a vedia sa do toho dobre vcítiť. A keď si potom vytvárame zbrane, nestačí im spraviť si iba jednoduchý meč. Skrášlia to všelijakými vzormi, a chcú zbraň pripodobniť tým z hry. Raz sa nám stalo, že jeden chlapec len položil drievka do toho tvaru, ako keď sa v Minecrafte robí krompáč. Neviem, asi fakt čakal, že sa mu ten krompáč sám dá dokopy. (Smiech.) Sú naozaj kreatívnejšie. A vedia sa vžiť do príbehov.

img_6076

Ak by vás zaujímala téma videoherných táborov, venujeme sa jej okrajovo aj v článku: Offline aktivity pre hráčov Minecraftu

Denisa Gdovinova

Denisa vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského a pracuje ako redaktorka v časopise .týždeň. O videohry sa začala zaujímať až keď jej bolo podozrivé, ako ju čoraz viac ľudí presviedča o tom, že tablety a počítače kazia deti. Teraz sa preto rada rozpráva s ľuďmi, ktorí hľadajú kreatívne spôsoby ako ich využívať.