Závislosť na hrách – skutočná hrozba alebo pohodlný mýtus?

Téma ktorá zaujíma asi každého rodiča. Spôsobujú počítačové hry závislosť? Koľko je bezpečný čas, po ktorý sa deti môžu hrať a nestanú sa závislými?

Ak sa chceme baviť o závislosti, je potrebné si ju v prvom rade definovať.  Mnohé fenomény, ktoré totiž závislosťou nie sú, sú za ňu často zamieňané. Prvým pojmom, ktorý je treba si určiť, je excesívne, čiže nadmerné, hranie. Toto hranie ešte nie je závislosťou – je akýmsi medzistupňom medzi bezproblémovým hraním a závislosťou. Dá sa povedať, že väčšina hráčov označovaných za závislých spadá práve do tejto kategórie a skutočná závislosť sa u nich nikdy nerozvinie.

Na to, aby sme mohli hráča považovať za závislého, je potrebné aby naplnil týchto 6 kritérií :

  1. Význačnosť (aktivita sa stáva najdôležitejšou v živote hráča)
  2. Zmeny nálady
  3. Abstinenčné príznaky
  4. Tolerancia (vyznačuje sa potrebou dlhších dôb hrania)
  5. Konflikt s ďalšími činnosťami v živote hráča (vedie ku konfliktom napr. s rodinou)
  6. Relaps (návrat do problémového správania po bezproblémovom období)

maxresdefault

Z hľadiska dôležitosti je najvýznamnejším kritériom práve konflikt – jeho prítomnosť pomáha identifikovať, či ide u detí o len nadmerné hranie alebo už o závislosť. Vedecké štúdie (EU Kids Online II) prekvapivo ukazujú, že podiel takýchto detí je menší, ako by sa dalo čakať – ide iba o 1% z celkového počtu. Keď sa teda bavíme o závislosti, väčšinou tým myslíme excesívne hranie. V tomto prípade ide o hranie, ktoré zo života dieťaťa vytláča jeho ostatné aktivity. Nedá sa pritom hovoriť o závislosti – ide skôr o problematiku životného štýlu dieťaťa. Ak dieťa trávi pri počítači väčšinu svojho voľného času, rodičia by mali zasiahnuť – pre jeho zdravý vývin je totiž potrebná rozmanitá paleta aktivít. Úplné vypustenie hrania však tiež nie je riešením . Stačí, ak doba hrania neprekročí 1/3 voľného času dieťaťa.

Príčiny toho, čo vedie dieťa k excesívnemu hraniu a v extrémnych prípadoch až k závislosti, sú rôzne.  Typickým dôvodom je nedostatok spoločenskej pozornosti od rodiny a priateľov. Ďalej to môže byť odmietnutie dieťaťa skupinou rovestníkov, prípadne pocity osamelosti. Takéto deti venujú zvýšený čas internetu a hrám ako náhrade za sociálne vzťahy, ktoré v reálnom svete nefungujú. Hry sú v takomto prípade následkom či priamo únikom pred problémom, nie problémom samotným.

Iným dôvodom je nedostatočne štruktúrovaný čas dieťaťa – od čo možno najnižšieho veku dieťa potrebuje jasne definované hranice, koľko času môže tráviť s technológiami (mobilné telefóny nevynímajúc). Okrem toho je potrebné ho podporovať, aby si vytvorilo širokú paletu záujmov, nielen používalo technológiu.

Little girl playing compter games, Kids addicted to the game concept

Ak sa vám to úplne nedarí, netreba zúfať. Podľa štúdií totiž hry nevytláčajú zdravý pohyb, ale naopak zaberajú miesto iných neštruktúrovaných aktivít, ako je pozeranie televízie, surfovanie na internete alebo vysedávanie. Tieto aktivity totiž majú tendenciu vytláčať jedna druhú, ale iba málo zasahujú do časovo štruktúrovaných aktivít, ako sú mimoškolské krúžky, alebo športové tréningy. Nie je teda zárukou, že úplne obmedzený prístup na internet by dieťa donútil viac času tráviť zmysluplne. Ide skôr o problematiku životného štýlu a štrukturovania (nielen voľného) času.

Závislosť sa podľa výskumov podieľa na horších výsledkoch v škole. Problém ale môže byť dlhšiu dobu nebadateľne skrytý. Ukazuje sa, že závislosť môže súvisieť aj s poruchami učenia, čo komplikuje zisťovanie príčiny zhoršeného prospechu – pokiaľ má dieťa poruchu učenia a zároveň nadmerne hrá, riziko závislosti je vyššie. Keď sa prospech začne zhoršovať, okolie to môže pripisovať poruche učenia, a nie vznikajúcej závislosti. Pri nadmernom užívaní hier je situácia iná – v takomto prípade sa školské výsledky javia nezmenené. Naopak intenzívne používanie internetu a hier sa podieľa na získavaní schopností – rozumových a analytických, ako aj vyššej digitálnej gramotnosti, ktorá je v informačnej spoločnosti vysoko cenená.

kid in bed wih videogame console on night

Oblasť, v ktorej môže nadmerné hranie naopak škodiť, je spánok. V detstve a adolescencii je prirodzene zvýšená potreba spánku, pričom s vyšším vekom chodia deti spať stále neskôr. Ranný budíček je fixný kvôli škole a preto sa spánkový deficit doháňa počas víkendov. Výskumy ukazujú, že čím viac času trávia pri počítači (ale aj televízii), tým neskôr chodia spať. Odporúča sa preto z večerných aktivít počítač, televíziu ale aj telefón vylúčiť úplne. Predídete takto nielen zníženému množstvu spánku, ale aj zníženiu jeho kvality. Hry značne excitujú (prebúdzajú) organizmus, ako aj kognitívnu činnosť. Dieťa má potom problémy so zaspávaním, ako aj spánkom samotným. Nekvalitný spánok je spojený s nervozitou, podráždenosťou, neschopnosťou sústredenia, zvýšenou úrazovosťou a zníženou funkčnosťou imunitného systému.

Dôležitou zásadou ktorú často deti zanedbávajú a na ktorú je potrebné dať pozor sú pravidelné prestávky, ktoré by mali byť dodržiavané, ak už pre nič iné, tak kvôli ergonomicky nevhodným počítačovým perifériám (zlá stolička, monitor umiestnený príliš vysoko alebo nízko). V opačnom prípade dochádza k dlhotrvajúcemu zafixovaniu v nevhodnej pozícii.

Napriek všetkým vymenovaným aspektom je panika okolo témy závislosti neadekvátna. Hlavným dôvodom je jej relatívne nízky výskyt, ako aj fakt, že väčšina týchto negatív sa pri správnom životnom štýle a výchove dá minimalizovať. Nedá sa ale poprieť, že niektoré deti s internetom problém majú. U tých ostatných je dôležité pestovať vyvážený životný štýl a presunúť hry, televíziu a mobil z neskorých večerných hodín do hodín skorších.

f5f649cb8b1ff09d5887d11dac83abef

Negatívne nálepkovanie hráčov ako závislých alebo nadmerne hrajúcich môže byť skôr kontraproduktívne a nepomáha situáciu riešiť. Je preto potrebné s dieťaťom sa veľa rozprávať a to nielen o hrách, pretože k ich nadmernému hraniu často vedie iný, skrytý problém. Zaujať triezvy postoj a nespájať hranie automaticky so závislosťou, aj keď sa môže javiť ako excesívne, je lepšou stratégiou, pretože pomáha vytvárať dialóg a dieťa sa tak skôr obráti na rodiča o pomoc alebo radu ak má skutočný problém.

Špeciálne poďakovanie za poskytnutie najnovších výskumných zistení patrí kolegom z Masarykovej Univerzity v Brne, menovite Lukášovi Blinkovi, ktorý sa téme venuje dlhodobo.

Michal Božík

Michal Božík je psychológ, zaoberajúci sa vo svojom výskume psychologickými aspektmi hrania videohier, ako aj vzťahom medzi videohrami a vzdelávaním. Je aj autorom dokumentárneho filmu o videohrách s názvom Cesta hrdinu. Momentálne pracuje ako herný dizajnér v spoločnosti Pixel Federation, v minulosti pôsobil v programe Teach for Slovakia ako učiteľ, kde pracoval aj na tom, ako prebudiť v deťoch motiváciu k učeniu pomocou hier a technológií. S hrami má bohaté skúsenosti.