Čo priviedlo dvoch mladých ľudí zo Slovenska k tvorbe mobilných hier?
V dobe, keď sme chceli nášmu synovi nainštalovať jeho prvú hru na iPad, uvedomili sme si, že neexistuje dostatok kvalitných hier pre menšie deti. Edit robí ilustrácie pre deti, ja programujem prakticky od šiestich rokov, a keďže sme mali istú finančnú rezervu, vznikli nám ideálne podmienky na vyskúšanie niečoho, čo podľa nás malo zmysel.
Aké to je, viesť na Slovensku vývojárske štúdio o dvoch ľuďoch? Uživíte sa?
Keď ide o také malé štúdio, ako je to naše, je v podstate jedno, v ktorej krajine sa nachádza. Ak má človek ambície vybudovať niečo väčšie, je výhodné sa presídliť do veľkého mesta, alebo iného štátu. My sme sa ale chceli držať pri zemi, minimalizovať a zjednodušiť všetko, čo sa len dá. Naše štúdio sme viedli z Prahy, z Nitry, z balkóna aj zo záhrady, z co-workingu, z obývačky. V jeden moment som pracoval naplno len pre štúdio a Edit mala zopár vedľajších zakázok. Istú dobu to fungovalo, ale neskôr sme si uvedomili, že to nie je ideálne a nenápadne to ide dolu vodou. Teraz obaja pracujeme ako freelanceri a popritom rozmýšľame, čo bude ďalej s Mr. Fox and Friends. Štúdio naďalej generuje nejaké zisky, ale momentálne to nie je na výplaty dvoch ľudí na plný úväzok.
Aká je filozofia vášho štúdia pri tvorbe hier?
Naším cieľom nie sú výukové hry ako také, ale skôr hry, ktorými sa dieťa mimovoľne za aktívnej účasti rodiča niečo naučí. Určite nechceme, aby rodičia zapínali deťom našu hru so slovami „Poď ideme sa niečo učiť“, ale radšej „Poď, ideme sa zahrať“. Najväčší didaktický rozmer by do hier mali priniesť rodičia sami. Dieťa sa najviac zabaví a najviac z hry vyťaží, keď je pri ňom aktívny práve rodič. Nie sme zástancami moderného trendu, keď tabletom dieťa umlčíme a máme na pár minút pokoj. Naopak, je určite lepšie, keď hraním vzniká priestor na komunikáciu a ďalšie otázky. Napríklad, na takej úplne banálnej veci, ako je žltý kruh, vie rodič dieťaťu vysvetliť veľa, že takto vyzerá slnko, že takúto farbu má banán, citrón a podobne. Keď je s hrou dieťa samo, tento benefit sa stráca, čo je podľa nás škoda. Jeden z hlavných dôvodov, prečo sme začali robiť hry, bol náš syn. Pre svoje deti každý z nás robí len to najlepšie. To napríklad znamená, že synovi do hry nenaprogramujem zobrazovanie nezmyselnej reklamy, ktorá mu znepríjemňuje zážitok pomaly každých 20 sekúnd. Mnoho vývojárov takto nerozmýšľa, vidia v hrách zlatú baňu a snažia sa cez deti vytrieskať kapitál násilným spôsobom. Na snahe zarobiť peniaze vývojom hier, samozrejme, nie je nič zlé, ale veríme, že sa to dá aj iným, ohľaduplnejším spôsobom. Tento pozitívny trend si dávnejšie všimlo aj par inštitúcií. Vydávajú certifikát, ktorý má rodičov ubezpečiť, že hra je pre deti vhodná a vytvára bezpečné prostredie. Na svojich stránkach majú pekný katalóg hier, rozdelený do vekových skupín, typov a podobne. Naše hry tento certifikát majú.
Aké schopnosti musí človek mať, aby mohol svojpomocne tvoriť hry? Čo všetko si zvládate robiť sami a kto má čo na starosti?
Sme dvaja, ale zastávame prácu zhruba desiatich ľudí. Na začiatku treba, samozrejme, nápad, takže v prvom rade sme autori. Hra musí mat vizuálny rukopis, treba vytvoriť materiály pre sociálne siete, ikony, bannery, takže naše úlohy sa zmenia na ilustrátorku a grafického dizajnéra. Hru treba naprogramovať, čo je kapitola sama osebe, a pripraviť webstránku, čiže neskôr som programátor, web dizajnér a web programátor, správca servera. Ďalej sme aj animátori, copywriteri, režiséri, motion designeri, kameramani a strihači. Je toho naozaj dosť, ale baví nás to.
Ako vyzerá trh, na ktorom ste aktívni? Určite máte dáta o predaji vašich hier do rôznych kútov sveta. Kde má Mr. Fox najsilnejšiu základňu?
Náš hlavný trh je na operačnom systéme iOS od Apple, v štátoch ako USA, Kanada, Japonsko, Nemecko a Švédsko. Veľmi rád by som na ten zoznam dopísal aj Slovensko, ale podľa analýzy predajov sa mi to asi tak skoro nepodarí. Mysleli sme, že u nás pomôže, ak hry prerobíme pre systém Android, ale nepomohlo to. Po malom skúmaní sme objavili hlavnú príčinu nízkeho záujmu u nás, a to je neracionálny strach z vloženia čísla kreditnej karty pri uskutočňovaní nákupov aplikácií. Rodičia, ktorí číslo karty aj v systéme majú, zase o nákupe hry nad 0,99 EUR tak dlho premýšľajú, až sa ju nakoniec rozhodnú nekúpiť. S týmto faktom úzko súvisia aj lokalizácie do slovenčiny. Dlho sme si mysleli, chýbajúca slovenská verzia hry je hlavným problémom v predajoch na Slovensku. Keď ale zisťujeme, či by si ľudia hru kúpili, keby bola dostupná slovenská lokalizácia, tak sa väčšinou dozvieme, že záujem klesá s potrebou za hru zaplatiť. Každopádne, náš záväzok do budúcnosti je, že každú ďalšiu hru uvedieme automaticky aj so slovenskou lokalizáciou. Nevieme, či to zdvihne predaje, ale aspoň budeme mať čisté svedomie, že sme spravili maximum.
Ako vyzerá budúcnosť vášho štúdia? Plánujete rozrastať sa aj smerom k iným publikám alebo žánrom?
Aby som bol úprimný, sami nevieme. Neohlásili sme síce oficiálny koniec, ale momentálne je produkcia pozastavená a rozmýšľame, čo ďalej. Uvedomujeme si, že síce dobre zvládame výrobnú stránku, máme nápady aj zapálenie, ale biznis stránka je pre nás akási neprirodzená. Pred pár mesiacmi sme sa snažili získať investora. Všetko išlo fajn, ale tesne pred podpisom zmluvy sme stroskotali na nešťastnej komunikácii a zlej interpretácii dohody. To bol práve ten bod zlomu, odkedy rozmýšľame, či to má vôbec celé zmysel, či na to máme tú potrebnú povahu. Aby som sa ale vrátil k plánom, v prvom rade sme chceli rozšíriť naše rady o človeka na spomínané biznis vedenie firmy, aby sme sa vedeli plne sústrediť na to, čo nám ide najlepšie a vedeli priniesť nové inovatívne hry pre deti. Náš syn bol impulzom k robeniu kvalitných hier a naše hry rastú spolu s ním, tak sme mali v pláne začať produkciu hier aj pre predškolákov a školákov. Možno postupne prejsť aj na iné platformy, keďže dnešní malí hráči už ľahko zvládajú aj iný typ ovládania, ako len ťukanie prstami po tablete. Hry pre deti na Slovensku či v Česku prakticky nikto nerobí, preto sme to ešte celé nezabalili. Ale bez podpory a nejakého pozitívneho impulzu to naplno nezvládneme ani my. Musíme si to ešte nechať uležať v hlave.
Máte deti. Aké pravidlá máte pri hraní hier? Koľko času denne? Selektujete hry, ktoré môžu hrávať?
Snažíme sa nájsť hry podľa toho, čo nášho syna momentálne zaujíma a selektujeme na základe ilustrácií, zábavnosti, náučnosti a ďalších faktorov. Po pár rokoch, čo sa tomu venujeme, takmer vždy padne rozhodnutie na kúpu hry od menších vývojárov, ktorí k vývoju svojich titulov pristupujú skutočne veľmi zodpovedne. S veľkou časťou týchto vývojárov sme v kontakte, preto to tvrdenie v predchádzajúcej vete. Hry od gigantov ako Disney a pod. nekupujeme, aj keď sú to práve tie hry, ktoré nás privítajú po zapnutí App Store na akejkoľvek mobilnej platforme. Väčšinou stoja veľké peniaze a ich prínos sa blíži k nule. Hier sa inak náš Adamko môže hrať koľko chce, ale len počas dohodnutej doby. Vymedzili sme mu na hry pol hodinu denne, ale ani tento čas momentálne plne nevyužíva. Za tabletom je týždenne asi 45 minút. To sa určite vekom zmení, ale vždy pre nás bude dôležité, aké hry hráva, ako dlho a aby hry na tablete alebo počítači neboli jedinou náplňou jeho dňa. Hry ho momentálne obohacujú. Adamko sa bál chodiť na odrážadle, ale keď videl v našej hre líštičku, ktorá nosí prilbu a na odrážadle sa teší, tak to jeho prístup veľmi zmenilo. Pri odrážaní robil zo začiatku podobné zvuky, ako máme v hre. A nestalo sa, že by si nechcel dať na hlavu prilbu.
Vedeli by ste nám odporučiť aj iné príjemné hry pre deti, možno od spriatelených vývojárov?
Tu je náš aktuálny TOP 10 (pre iOS)
- ABC Phonics
- Endles ABC
- Endles 123
- Endles Reader
- Nighty Night HD
- Hat Monkey
- Wee Alphas
- Panda Supermarket
- Fiete
- Monster Mingle
A nakoniec, hrávate sa hry aj vy? Majú počítačové hry miesto v živote dospelého človeka?
Áno, a osobne preferujem kartové počítačové hry ako Magic the Gathering alebo Hearthstone, prípadne logické a point & click adventúry. Na konzolové hry vzhľadom na ich dlhšiu hraciu dobu nemám dostatok voľného času, ale na mobilné hry si ho vždy rád nájdem. A napríklad taká Edit v podstate nehráva hry vôbec. Hry majú ale každopádne miesto v mojom živote, sú so mnou od detstva a sprevádzajú ma až dodnes. Myslím, že hry majú menšie alebo väčšie miesto aj v životoch ďalších dospelých ľudí. Akurát sa o tom nerozpráva ani nepíše, alebo ak áno, tak vždy iba v negatívnom slova zmysle.
